Ak by sa dávali MEDAILY ...

Nedá mi, aby som sa s jeho obsahom s Vami nepodelila:

Vážená pani riaditeľka.
Už uplynulo niekoľko dní, čo odišiel na večnosť môj manžel JUDr. Ľudovít ___, o ktorého ste sa starali vo vašom zariadení. Dá sa povedať, že už som schopná vrátiť sa ku dňom minulým a v prvom rade sa chcem poďakovať za to, že mu bolo umožnené stráviť posledné dni svojho života v mimoriadnom zariadení, ako je Váš hospic.

Ak by sa dávali medaily za profesionalitu, empatiu, láskavý prístup, ochotu, ľudský prístup, všetci Vaši zamestnanci, bez ohľadu na akom poste pracujú, by takúto medailu nosili na hrudi.

Slovami neviem vyjadriť moju veľkú vďaku za to, ako ste sa starali o môjho manžela. Nech sa Vám Boh odplatí za všetko, čo robíte, za to ako uľahčujete ťažké chvíle Vašim pacientom a našim milovaným. Nech Vám to vráti tam, kde to najviac potrebujete.

S úctou Mgr. Eva ______ s rodinou

Po prečítaní tohto úprimného vyznania som sa cítila hlboko dojatá. Áno, hospic sa nedá robiť bez ľudí, ktorí majú srdce, a to nie hocijaké - hovorieva MUDr. Marie Svatošová, zakladateľka hospicov v Čechách. Tým vzácnym ľuďom s nie hocijakým srdcom ❤, ktorí pracujú v hospici na rôznych pozíciách, som v utorok tohto týždňa na teambuildingu prejavila hlbokú úctu, o.i. som im prečítala list od pani Evy a odovzdala som každému z nich symbolickú MEDAILU, ktorú si môžu pripnúť na kľúče. Nech im dennodenne pripomína, že sú drahí, vzácní v Božích očiach, milovaní a jedineční a toto vedomie, prežité hlboko v srdci, nech naďalej v najrôznejších ľudských podobách odovzdávajú tým, ktorých nám zverujete - tak ako nám i pani Eva zverila svojho milovaného manžela Ľudovíta.

Za vyhotovenie symbolických medailí ďakujem pani Mirke