Príbehy z hospicu
„Taká som rada, že som tu"
#pribehyzhospicu - hoci nevládzem, nestrácam svoju hodnotu 🩷
... ako moja rodina ❤
Spoznali sme MAMU s veľkým srdcom. Mala aj krásneho modrookého SYNA, ktorého zákerná choroba pripútala v poslednom období na lôžko. S láskou sa o neho starala. Štyri roky sme jej so starostlivosťou pomáhali. Stala sa našou súčasťou ... jej úsmev, ktorý hladí, jej citlivosť a ochota pomáhať. ...
Cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ...
Bola chorá, mala onkologické ochorenie, na ktoré liečba nezabrala ... v Hospici Milosrdných sestier oslávila svoje 44. narodeniny, posledné... Vyrazilo jej dych, keď počula, že skôr než niekto z personálu vošiel k nej do izby v hospici, zaklopú... Povedala mi: "Vieš, cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ..."
Ešte raz navštíviť svoju rodnú dedinku
Poznáme výrok sv. Matky Terezy: „Z počiatku som si myslela, že je potrebné obracať ľudí na vieru. Dnes viem, že mojou úlohou je ich milovať.“ ... my s ňou úplne súhlasíme. Pozývame Vás začítať sa do príbehu pána Jozefa, ktorého láska a pozornosť, ktorú u nás cítil, priviedla v posledných dňoch života k zmiereniu sa s Bohom. Príbeh opísala jedna z našich hospicových lekárok: