Celebrity?

... pán Marián, 59-ročný muž nachádzajúci sa v konečnom štádiu onkologického ochorenia - od svojho príchodu z Národného onkologického ústavu v Bratislave bol v našom hospici pri plnom vedomí, jeho myseľ bola svieža ... až do konca. Uvedomoval si, že hodina jeho prechodu do večnosti sa blíži. Chodievala som ho navštevovať každý deň na jeho útulnú izbičku v našom hospici. Každý raz sa z návštevy tešil. Každý raz - hneď ako som pristúpila k jeho lôžku, objal mi ruky svojimi dlaňami a s úsmevom povedal: "Aké mate opäť studené ruky..." :) ... a ja som mu s úsmevom odpovedala: "Áno, tak to zväčša mávam..." Uvedomila som si ako veľmi je pre zomierajúcich dôležitý dotyk, chytenie za ruku ... akýsi pocit istoty, že pri nich niekto je, že nie sú sami...

Bol to pomerne mladý pacient, a tak som si každý deň našla čas a pobudli sme spolu. ... dal mi v týchto vzácnych chvíľach nazrieť do toho, čo bolo tvárou v tvár smrti pre neho dôležité . . . 

• PRAVDIVOSŤ a ÚCTA ... pán Marián išiel so svojimi otázkami každý deň ďalej a ďalej (prijímanie pravdy si sám "dávkoval") ... vždy, keď svoju otázku položil, čakal s pohľadom upretým do mojich očí, či budem hovoriť pravdu ... držal mi mocne ruky a v jeden deň mi hovoril: "Pripravil som si do truhly čierny oblek a bielu košeľu..." ... a čakal, čo poviem. ... "Čierna a biela - to je decentná kombinácia, páči sa mi; aj nás pochovávajú v čiernom habite s bielymi doplnkami." - povedala som mu; usmial sa a pokračoval ... "Mám to doma. To mi prinesú, keď to už príde?" - odpovedala som mu: "Nie, to nech Vám prinesú tu do skrine. Môže to tu spokojne byť ako dlho bude treba." ... a on pokojne povedal: "Musím zavolať žene, aby mi to priniesla." ... chvíľku bolo ticho a potom sa odvážil na ďalšiu otázku, ku ktorej, myslím, smeroval od začiatku: "A to KTO ma bude do toho obliekať?" ... a doslova visel na mojich perách, že čo poviem. ... pohladila som mu ruku a s jemným úsmevom, ktorý hladí, som mu odpovedala: "Keď to príde, MY Vás pekne oblečieme..." ... "VYYYYY?" ... "Áno, MY." ... priala by som každému vidieť ten šťastný úsmev na chuďunkej tvári tohto zomierajúceho muža, úsmev, ktorý uspokojivá odpoveď na jeho tvár doslova vymaľovala. ... "Vy ma budete obliekať..." - niekoľko krát šťastne opakoval. ... Uvedomila som si aké je pre zomierajúceho človeka dôležité ako sa budú správať k jeho mŕtvemu telu - vedel, že my k jeho telu pristupujeme s úctou a bol si istý, že tak tomu bude i po smrti. A tak i bolo ... ... 
• ODPUSTENIE ... v tých vzácnych spoločných chvíľach (v hospici prežil necelé 2 týždne) sa so mnou pán Marián podelil o hlbokú radosť z viacerých odpustení (po rokoch). ... V pravde pozeral na vzťahy - i na tie, ktoré boli bolestne narušené ... neváhal v tie dni zobrať telefón a prosiť o odpustenie. ... keď mi o tom rozprával, z jeho očí žiarila ozajstná hlboká radosť, šťastie prameniace v odpustení.
• ODPUSTENIE a LÁSKA ... rozprával mi ako prosil o odpustenie i svojich rodičov, ktorí ho prišli navštíviť ... a že otec sa otočil, aby skryl slzy ... povedala som mu: Ľúbi Vás ❤ Ľúbia Vás ... a on s hlbokým pokojným uspokojením povedal: Áno ❤
• LÁSKAVÉ ZAOBCHÁDZANIE ... pri každom z rozhovorov mi pán Marián ďakoval za ľudí, ktorí sa oňho starajú ... cítil, že sa oňho starajú s láskou (Viac TU) ... v jeden deň v súvislosti s tým povedal: "To Vy ste celebrity - o Vás by sa malo písať, aby sa o Vás svet dozvedel" :) ... usmiali sme sa obidvaja :) :)  ... "Hm, hm..." ... zahmkala som a povedala: "Nooo, to viete, my nie sme obyčajné celebrity ;) ... sme výnimočné ;) a preto o nás vedia a môžu sa s nami stretnúť iba niektorí, taktiež výnimoční ;) ... patríte medzi nich :) ... mocnejšie mi objal svojimi dlaňami moje ruky a boli sme tichúčko ... pokojne. ... v mysli som zaletela k významu slova "celebrita", ktorého základ je v latinskom celebrate - oslavovať ... a v srdci rozkvitla tichá krátka modlitba vďaky za to, že môžeme zomierajúcim byť na blízku, že im môžeme zjavovať Božiu dobrotu, nehu a lásku, a tak Ho oslavovať, byť "Jeho celebrity" ...
• PLNENIE drobných PRIANÍ ... Keď som prišla na návštevu v piatok 14. 9. 2018, pán Marián mi povedal ... "Taaaak sa musím v mysli zapierať..." ... prekvapilo ma to. Nevedela som, kam mieri... Spýtala som sa teda: "Na čo myslíte?" ... odpoveď ma prekvapila :)  ... povedal: "Na rôzne jedlá, ktoré by som si dal..." :) ... "Ale to sa nezapierajte, poďte, prejdeme si celý jedálniček na budúci týždeň a vyberiete si na každý deň z troch jedál - na čo budete mať najväčšiu chuť." ... nalistovala som v mobile jedálniček a začali sme :) .... ja som vždy prečítala, čo je v ponuke a on si vybral, na čo má z ponuky chuť. ... Niekoľko krát sa spýtal, či s tým nebude problém ... ale keď som ho uspokojila, že žiaden problém, príťažlivo sa tešil na najbližší týždeň a dobroty, ktoré si vybral :) 
• UISTENIE ... V pondelok (deň pred jeho smrťou) som opäť prišla ... ale prišla som až poobede, rozlúčiť sa - pretože v utorok, stredu, štvrtok som mala plánovanú pracovnú cestu. Dnes, keď mi objal ruky svojimi povedal s úsmevom, že dnes mám ruky teplé :) ... s úsmevom som povedala: "Dnes áno" ... a začala som hladiť jeho ruky, pretože tie dnes boli studené...  Chvíľku sme sa rozprávali, prosil ma posunúť vankúšik, prepolohovať nohy ... a potom sa odvážil povedať: "Jedného sa bojím..." ... jednou rukou som pohladila jeho a spýtala som sa so všetkou nehou akú som v tej chvíli v srdci mala: "Čoho sa bojíte?" ... pozrel mi do očí a povedal: "... že ako to bude pred koncom, bojím sa, že budem nejako vyvádzať ..." ... tíško som mu pozrela do očí a povedala som: "Nebojte sa. Buďte si istý, že nech sa deje čokoľvek, budeme s Vami až do momentu, kedy spočiniete v Božej náruči, v náručí Boha, ktorý Vás miluje." Počúval tie slová s hlbokým pohnutím a uspokojením. ... pokračovala som: "Vidíte, že lieky na tíšenie bolesti Vás robia spavejším, tak je, však?" ... súhlasil. ... "... "a možno bude i tak, že budete spavejší viac a viac a pomaly tichúčko odídete." ... ešte raz som ho uistila: "Nech to bude akokoľvek, budeme s Vami. Nebojte." ... uspokojilo ho to. V ten deň sme sa lúčili na niekoľko krát. ... "Ak sa bude dať, počkajte ma, v piatok sa vrátim..." ... odišla som ... Nedalo sa. Pán Marián na druhý deň odišiel - tichúčko a rýchlo - tak ako si prial.

Odpočinutie večné daj mu, Pane. A svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji. Amen ✿