Láska a čas sú jediné veci, na ktorých záleží.

Takúto neobvyklú e-mailovú správu prijala 26. 12. 2019 sestra Gertrúda, vedúca sestra Hospicu Milosrdných sestier. Spomienka na Janku a jej rodinu je v našich srdciach stále živá. Radi sme pani Ľudmile umožnili jednodňovú stáž, o ktorú nás prosila, a s jej dovolením uverejňujeme jej správu aj s priloženým poďakovaním na stránku nášho hospicu:

"Ani sama neviem ako tento list začať, slová ťažko padajú na papier, ale moje srdce je plné vďačnosti a úcty k Vašej práci, k Vašim láskavým dlaniam.

Rok 2018 bol pre mňa a pre moju rodinu ťažký. Niekedy v marci - apríli 2018 som prvý krát s Vami telefonicky hovorila a hľadala pomoc pre moju sesternicu Janku a dala som kontakt na Vás jej krásnym a úžasným dcéram Janke a Natálke. Potom už išlo všetko rýchlo a sama som musela zabojovať o vlastný život a osud veci zariadil tak, že Janka sa dostala do vašej opatery. Kvôli svojmu zdravotnému stavu som nemala možnosť Janku navštíviť, ale od jej dcér Janky a Natálky som dostávala fotky a správy s akou láskou ste sa o ňu starali a umožnili jej posledné dni života stráviť dôstojne a bezpečne.

Pre mňa je veľmi dôležité Vám touto cestou poďakovať za láskavú starostlivosť o našu Janku. Priznám sa, že aj keď som bola pripravená na to, že Janka u Vás čoskoro zaspí, poznala som jej stav i tak bola jej choroba mimo môjho chápania a dlho som sa nedokázala vyrovnať s tým, že som sa s ňou osobne nerozlúčila, prežívala som beznádej.

Tou malinkou útechou pre mňa bol fakt, že bola zbavená toho veľkého utrpenia a mohla u Vás prežiť dôstojne posledné dni svojho života a odísť v pokoji obklopená svojimi najbližšími, ktorí ju bezhranične milujú, a tak môže konečne odpočívať v pokoji. Keď som sama Janke povedala prvý krát o možnosti využitia hospicu, povedala mi, že tam nechce ísť, pretože sa odtiaľ už nikdy domov nevráti. Veľmi tento rozhovor bolel nás obidve. Až nakoniec som sa prostredníctvom jej dcéry Janky dozvedela, že sa pre hospic rozhodla sama. Myslím si, že potrebovala čas, potrebovala plán, bezpečie, aby nemala bolesti. Nikdy nezabudnem na slová jej dcéry Janky ako sa u vás cíti jej maminka šťastná, bol to pre ňu „iný život". POSLEDNÝ ŽIVOT ... Viem od nej a najbližších a mňa osobne veľmi potešil a zahrial pri srdci Váš milujúci a úctivý spôsob zaobchádzania s Jankou v jej „novom dome". Mali ste pre ňu a pre jej blízkych vždy otvorené srdce a ucho, zažili u Vás rozhovory, útechu súcit v dňoch, ktoré im bolo dovolené stráviť s ňou v jej „novom dome". Pochopila som, že váš hospic je „Dom odpočinku, ktorý je plný ľudského tepla." Počas tejto veľmi ťažkej skúšky a ťažkého kríža som sa veľa naučila o priestore a čase a uvedomila som si, že „Láska a čas sú jediné veci, na ktorých záleží." Čas a láska boli jediné veci, ktoré mohli dať dcéry svojej maminke, bol to „Čas pre nich."

Janka Labašková bola milujúca maminka, veselá, starostlivá žena, ktorá sa rada smiala ... rada trávila čas s rodinou, milovala celú svoju veľkú rodinu .... ale viete, že ....

Ďakujem Vám za dôstojnú a pokojnú atmosféru pri jej odchode z jej nového domova, kde s ňou mohli byť všetci jej najbližší, ktorých milovala .... Cítila sa bezpečne. Chcela by som v jej mene poďakovať Vám všetkým, za Vašu láskavú prácu, ktorej dávate celé srdce a prajem Vám veľa síl, aby ste naďalej mohli rozdávať lásku, pokoj a čas ľuďom v ich „Novom domove" S úctou Ľudmila P."

Maminka s dcérou - tak by sa dala nazvať táto fotka, ktorú si Jankina dcéra spravila v hospici v júni 2018 ako spomienku: