Netreba ľudí obracať, stačí ich milovať.

Do hospicu bol prijatý 59 ročný muž, onkologický pacient.

V rámci starostlivosti, sme spolu viedli rozhovory na rôzne témy, aj také, ktoré sa týkajú ľudskej sprituality, večného života, rozdielnosti náboženstiev... Pacient je nepraktizujúci katolík, ako sám povedal, viac ako štyridsať rokov nebol na svätej spovedi. Pod vplyvom rôznych okolností a vnútorných zranení zanevrel a odmietal Boha vo svojom živote. Snažila som sa mu rozprávať o Bohu, o jeho láske a dobrote, on mal však na všetko svoje argumenty.

Keď už som odchádzala z jeho izby, povedal, akoby chcel dokončiť rozhovor: "Ale toľko lásky a pozornosti, čo sa mi dostalo tu v hospici, som nezažil počas celého svojho života. Myslel som si, že nič táke v ľuďoch neexistuje."
Aká veľká lekcia pre mňa! Nebolo treba rozprávať o Bohu. On už sa zjavil sám, v láskavých skutkoch členov hospicového tímu. V jednoduchosti, skryto, bez okázalosti, teologických úvah a presviedčania. Presne ako v slovách sv. Matky Terezy. "Netreba ľudí obracať, stačí ich milovať". Dnes už je spomínaný muž po sviatosti zmierenia a chce prijať aj sviatosť pomazania chorých.

PhDr. Mária Vasková