Syn i manžel ŽENY s veľkým srdcom - obaja pacienti hospicu
Pridané 25.1.2018 16:20:15 Počet zobrazení 13973
"Bez Vás by som to nezvládla..." povedala nám ŽENA, deň po úmrtí jej milovaného MANŽELA, zomrelého u nás v hospici, ŽENA, ktorá v ten deň prišla opäť do hospicu a chystala sa navštíviť - tak ako každý deň - svojho 41 ročného SYNA...
Prídu chvíle, keď bude situácia taká zlá, že si budete myslieť, že s tým nemôžete nič urobiť. Ale vždy je možné niečo robiť, aj keby sme mali len s niekým posedieť a nechať ho plakať, aby nemusel plakať sám.
Harold S. Kushner
Pani Anna - tá MAMKA s veľkým srdcom ❤ sa za ten čas, čo prichádza denne k svojmu 41 ročnému synovi - nášmu pacientovi - stala súčasťou našej hospicovej rodiny. ... Prichádza každý deň - pri stretnutí jej nikdy nechýba úsmev a pri rozhovore jej do toho úsmevu padajú slzy priamo z boľavého srdca a vytvárajú dúhu ako keď sa spoja slnečné lúče s kvapkami dažďa.
Krátky čas po hospitalizácii jej mladého syna sme v konečnom štádiu onkologického ochorenia hospitalizovali aj jej manžela... Mnoho krát sme sa - členovia hospicového tímu - medzi sebou povzbudovali na vnútornej sile tejto ŽENY ... ktorá denne prichádzala k nám od istého času nielen za synom ale i za milovaným manželom. "Je to obdivuhodná ŽENA." ...
V ten deň - 18. januára 2018 - som ju stretla na chodbe v hospici - bolo to jeden deň po úmrtí jej milovaného manžela. V rukách niesla orechový koláč, ktorý nám táto MAMKA už nieraz s láskou upiekla - priniesla ho i dnes a chystala sa na izbu za svojim synom. S dojatím som prijala koláč, ktorý s láskou upiekla a vyjadrila som spolucítenie zo včerajšieho úmrtia jej manžela, objala som ju a ona - tak ako vždy - s jemným úsmevom na tvári a s veľkými slzami tečúcimi z očí mi povedla: "bez Vás tu by som to nezvládla..." Bola som dojatá, zostali sme chvíľku v tichom objatí, a mńa zaplavil opäť ten hlboký pocit vďačnosti, že smieme byť na blízku tak veľmi trpiacim ľuďom, na blízku i tejto ŽENE.
Tento týždeň prišla pani Anna za mnou opäť ... prišla s obálkou v rukách. Hovorí mi: "Sestrička Noemi, neviem, či to budem vedieť povedať bez sĺz ... a už sa jej aj leskli oči ... pokračovala: "Inšpirovala som sa príspevkom na Vašej stránke a poprosila som tých, ktorí sa chystali na pohreb môjmu manželovi - aby nenosili kvety - ale aby to, čo by dali na kvety priniesli v obálke, že to bude dar hospicu, v ktorom manžel strávil posledné obdobie svojho života." ... so šťastím v očiach mi odovzdala obálku hovoriac: "Na pohrebe sa vyzbieralo 830 €" ... ...
S veľkým dojatím a veľkou vďakou som prijala obálku s tak vzácnym darom a pani Anna sa vrátila na izbu k svojmu 41 ročnému synovi.
V obálke - pri tom štedrom dare - bol obrázok a na ňom modlitba POŽEHNANIA - cez ktorú v tejto chvíli vyprosujeme POŽEHNANIE od Pána pre všetkých, ktorí touto cestou podporili našu službu zomierajúcim, ... pre všetkých, ktorí trpia z utrpenia najbližších, pre všetkých, ktorí hľadajú po úmrtí najbližších sílu povstať a opäť lietať...
Nový komentár