Ľudská tvár hospicu

Mgr. Lucka Papiková - zdravotná sestra - je súčasťou interdisciplinárneho hospicového tímu od roku 2019.

Lucka, si SESTRA v paliatívnej starostlivosti, v hospici. Prečo si si vybrala práve toto povolanie, službu v hospici?

Vždy som snívala, že raz budem sestrička a budem sa starať o chorých. Vo výbere povolania som mala jasno. 
Do hospicu som sa dostala veľmi jednoducho. Dozvedela som sa, že hľadajú sestry a poslala som žiadosť. Vôbec som ale nevedela ako si mám hospic predstavovať a čo ma čaká. Predstavovala som si biele steny, ticho, smútok, zomieranie... V skutočnosti som tu našla prostredie plné farieb, farebné steny, farebnú posteľnú bielizeň, milý personál v ružovej a fialovej farbe. Vôbec to tu nie je smutné a pochmúrne. Práve naopak. Je tu taký pokoj. I zomieranie je tu pokojné, keď pacient cíti, že sa oňho úprimne zaujímame a s láskou staráme.
Toto ma na hospici a ľuďoch, čo tu pracujú očarilo. Záujem o pacienta a snaha, aby sa cítil do poslednej chvíle dobre.

Si povolaním SESTRA. Môžeš svoje odborné vedomosti a skúsenosti uplatniť aj v hospici, v paliatívnej starostlivosti - v službe zomierajúcim? Ak áno, tak ako?

Áno. Najčastejšie ide o zmierňovanie príznakov ochorenia. U pacientov neustále sledujeme bolesť a jej prejavy. Spolupracujeme s lekárom, podávame analgetiká a vyhodnocujeme účinok. Často pacient nevie slovne vyjadriť, že má bolesť a o to viac to musíme vedieť odsledovať na jeho prejavoch. Okrem bolesti riešime aj iné ťažkosti - pocity na zvracanie, zvracanie, problémy so spánkom, psychiku... všetko sa dá efektívne riešiť. Tiež preväzujeme rany, meráme fyziologické funkcie, podávame infúzie, injekcie, poďla potreby odsávame, ošetrujeme oči... Na prvý pohľad sa to nezdá ale je tu dosť odbornej práce.

S akými výzvami sa stretávaš vo svojej každodennej práci?

Za výzvu považujem sledovať zdravotný stav pacienta. U našich pacientov sa niekedy zdravotný stav veľmi rýchlo mení. Pacient môže ešte doobeda komunikovať, raňajkovať sa a naraz sa môže jeho stav zhoršiť, môže zostať spavý a nepreberať sa. Vtedy je dôležité zavolať príbuzným, že sa zdravotný stav ich blízkeho zhoršil a oni tak môžu včas ešte prísť a rozlúčiť sa. Tak toto je pre mňa také dôležité, aby som to odsledovala.

Ktoré okamihy sú najvďačnejšie?

Najvďačnejšie je pre mňa keď vidím, že je pacient šťastný, keď sa usmieva, keď sa cíti dobre a zažíva na sklonku života ešte pekné chvíle. Tešia ma každodenné maličkosti. Keď pacient povie niečo pekné. Stáva sa to veľmi často a takéto pekne momenty si občas zapíšem. Keď sme raz s ošetrovateľkou prebaľovali pacientku, mala som studené až ľadové ruky a ošetrovateľka sa ma zo srandy spýtala, či zomieram a pacientka na to, to nie, to radšej ja by som zomrela"... alebo pacientovi ktorý mal ťažkosti s dýchaním (mal rakovinu pľúc) hovorím: ,,nebojte sa, zazvoňte keď sa Vám bude zle dýchať, dáme injekciu" a on ťažko dýchal a povedal ,,s vami sa mi dobre dýcha" ... nemala som slov ❤ ...samozrejme podala som injekciu na dýchanie. A takéto krásne a silné chvíle zažívame s pacientami denne.

Ak by si vedela, že ti zostava posledných 24 hodín života, ako by si využila tento čas?

Išla by som na svätú spoveď, svätú omšu, prijala by som pomazanie chorých a modlila by som sa aby ma Boh prijal do nebeského kráľovstva. Všetkým mojim drahým by som povedala ako ich ľúbim a poprosila by som ich aby na mňa mysleli v modlitbách. A ešte by som rada išla s rodinou do prírody, na slniečko.

Bez ľudí sa HOSPIC robiť nedá.
... a nie bez akýchkoľvek ľudí ... tí ĽUDIA naozaj musia mať SRDCE ❤
(MUDr. Marie Svatošová)

Lucka, ďakujeme, že SI
a že si s nami ako SESTRA v paliatívnej starostlivosti ❤

  späť na projekt Ľudská tvár hospicu

Máš AMBÍCIU, SNÍVAŠ o tom ako spojiť svoju ODBORNOSŤ s LÁSKAvým prístupom
k mladým i starším pacientom v závere života?

Hospic - ústavné zdravotnícke zariadenie poskytujúce špecializovanú paliatívnu starostlivosť - má pre Teba pripravené dobré podmienky na to, aby si svoje ambície a sny začal/a žiť. Viac informácií o podmienkach prijatia do tímu: TU