Mária Vydrnáková

Mária Vydrnáková - upratovačka - je súčasťou interdisciplinárneho hospicového tímu od roku 2020.

Mária, si UPRATOVAČKA v hospici. Prečo si si vybrala práve službu v hospici?

Toto povolanie mi bolo ponúknuté kamarátkou, ktorá mi ho ponúkala viac krát. Navyše je to veľmi dobrá priateľka, ktorá tu aj pracovala a viem, že mi chce dobre. Stále som sa tomu nejako bránila, ale prišiel čas a teraz som štástná, že som tu. 

Čím to je, že keď vojdem do hospicu cítim tu vždy príjemnú sviežu vôňu na rozdiel od známej nemocničnej arómy?

Lebo to robím tak ako doma. Mňa táto práca baví, cítim sa tu dobre, mám dobrých ľudí okolo seba a je to tu premodlené. Určite toto zamestnanie nie je pre mňa len zamestnanie, ale je to služba. Nie je to len že poupratujem, ale podám pohár vody a porozprávam sa aj s pacientami...

Ako vyzerá taká chvíľa s pacientom, keď si s ním zrovna na izbe?

S pacientami, ktorí ešte rozprávajú sa rozprávam, niekedy im poviem svoje svedectvo, lebo som dostala dar povzbudenia vo svojom utrpení, čo som prežila.

Niekedy mám pocit, že Tvoja práca vôbec nie je len o upratovaní izieb, ale skôr, že upratuješ na tých izbách aj niečo iné :-) 

Aj :-) Som upratovačka s pridanou hodnotou :-) Cítim s našimi pacientami a viem, že čakajú na slovo. Hovorím im napríklad aj, čo som robila doma, viem, že ma počúvajú, čakajú na mňa ... oni to potrebujú. Cítim tak s nimi.

Ako sa prihováraš k pacientom ... alebo oni sa prihovárajú?

Oni sa ani tak neprihovárajú. Ale ja zaklopem, vojdem, poviem dobrý deň, vitajte, ako sa cítite, dobre ste sa vyspali, prišla som Vám upratať... A tu už vidím, ako to pacient príjma. To už mám v sebe, že viem rozlíšiť, ako ma kto príjma, kto aký je, či sa chce rozpravať alebo to odmieta. Je to od človeka k človeku. Nedá sa to celoplošne povedať, že tomuto hovorím to alebo to. Je to veľmi individuálne. Nejak to vycítim z tých ľudí, čo mám povedať...

Nedávno si absolvovala krásny rozhovor (podcast) pre časopis Slovo+. Chceš ešte niečo dodať, čo si nestihla v tomto rozhovore?

Možno o tej nádeji. Pre mňa je viera, nádej. Nádej, že sa stretnem s našimi (manželom a deťmi). Pre mňa je všetko nádej :-) A ešte o Veľkonočnom ráne a o tých zázrakoch, ale "šak" to tu žijeme každý deň.

S akými výzvami sa stretávaš vo svojej každodennej práci?

Vo svojej každodennej práci chcem vidieť v každom človeku dobro.

Ktoré okamihy sú najvďačnejšie?

Zažila som krásny okamih, keď sme boli spievať pacientke k meninám na izbe a ona po pesničke ťažko vytiahla ruky spod prikrývky a akože nás objíma; to bolo také gesto lásky, že mi vyhŕkli slzy. Som vďačná za tento okamih. Ja, zdravá, mám čo na sebe pracovať. Uvedomila som si, že od pacientov dostávame viac lásky, čo by sme mali prejavovať práve my zdraví. 

Ak by si vedela, že ti zostava posledných 24 hodín života, ako by si využila tento čas?

Pripravila sa. Prijala sviatosti a poprosila odpustenie ľudí okolo seba.

Bez ľudí sa HOSPIC robiť nedá.
... a nie bez akýchkoľvek ľudí ... tí ĽUDIA naozaj musia mať SRDCE ❤
(MUDr. Marie Svatošová)

MÁRIA, ďakujeme, že SI
a že si s nami ako UPRATOVAČKA v paliatívnej starostlivosti ❤

  späť na projekt Ľudská tvár hospicu